Fiškálna decentralizácia

V rokoch 2002 – 2004 prebehol na Slovensku proces prenosu kompetencií zo štátnej úrovne na úroveň obcí a vyšších územných celkov. Podľa zákona upravujúceho tento proces (zákon č. 416/2001 Z.z.) zabezpečujú obce plnenie svojich úloh z vlastných rozpočtov, zatiaľ čo na prenesený výkon štátnej správy využívajú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Aby som bol presný, prenesený výkon znamená prenesenie úloh štátnej správy na úroveň obcí, ak je takéto plnenie rozumnejšie a efektívnejšie. Po prenose kompetencií boli na úroveň obcí prenesené aj financie, proces nazývaný „fiškálna decentralizácia“ sa uskutočnil pomocou štyroch zákonov, ktoré nadobudli účinnosť 1.1.2005.;Prvý zákon upravuje miestne dane a miestne poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestne dane predstavujú dane, ktoré môže ukladať a vyberať obec. Mali by nám byť rozhodne známe, každý z nás sa s niektorými, niekedy aj všetkými z nich, stretáva. Na Googli (alebo po prečítaní príslušného zákona J ) rýchlo a ľahko zistíte, že medzi ne patrí daň z nehnuteľnosti, daň za psa, daň za užívanie verejného priestoru, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie vozidla v historickej časti mesta a daň za jadrové zariadenie.

Najčastejšou je nepochybne daň z nehnuteľnosti, ktorá zahŕňa daň z pozemkov, zo stavieb a z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Daň za psa považujem za druhú najfrekventovanejšiu. Len pre zaujímavosť, platí sa za každého psa staršieho ako 6 mesiacov okrem psov umiestnených v útulkoch, vlastnených majiteľmi s ŤZP alebo chovaných pre vedecké a výskumné účely.

S daňou za ubytovanie sa stretávame stále, keď sa prechodne ubytujeme v ubytovacom zariadení, teda v hoteloch, penziónoch, hosteloch a pod. Sadzbu si určuje každá obec samostatne, v Košiciach zaplatíte za každé prenocovanie 1,5 € na osobu, v Bratislave 1,65 €. Len pre porovnanie, v Budapešti sa stretnete s miestnou daňou, ktorej výška predstavuje 4% z ceny ubytovania. Daň za užívanie verejného priestoru platí napríklad cirkus alebo majitelia kolotočov a lunaparkov, ktorí prídu do obce a osobitne užívajú jej verejné priestranstvo.

Považujem za dôležité poznamenať, že cestnú daň nevyberajú obce, ale vyššie územné celky. Zaujímavosťou nepochybne je, že cestná daň je jediná daň priamo vyberaná VÚC-čkami.

Daň z príjmov fyzických osôb je vlastným príjmom obcí. Dovolím si tvrdiť, že je príjmom najdôležitejším, či už z hľadiska objemu alebo percentuálneho podielu na celkových príjmoch. Druhý zákon z balíčka fiškálnej decentralizácie sa týka rozpočtového určenia výnosu tejto dane územnej samospráve. Výnos dane v danom rozpočtovom roku predstavuje vo všeobecnosti 65,4 % príjmov rozpočtov obcí, zvyšných 21,9 % je príjmom vyšších územných celkov. Tretí zo štvorice zákonov nie je vlastne zákon, ale nariadenie vlády. Týka sa rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov FO územnej samospráve. Podiely sa vyplácajú obciam v mesačných intervaloch, rozhodujúcimi kritériami sú nadmorská výška, veľkostná kategória, počet žiakov škôl a počet obyvateľov obce s vekom minimálne 62 rokov.

Štvrtý zákon, oficiálne nazývaný ako Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, upravuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov, rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia, zostavovanie záverečných účtov a finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a VÚC. Aby to nebolo až také jednoduché, je nutné spomenúť aj ostatné príjmy obce, keďže príjmy z daní nie sú ich jediným príjmom. Nebojte, tieto informácie zhrniem až v nasledujúcich blogoch. Myslím, že pre dnešok bolo informácii až až. Môžem Vám ale sľúbiť, že sa budem snažiť o čo najpresnejšie priblíženie fungovania obcí a ich financovania. Každá SIEŤ totiž slúži ľudom, SIEŤ územných samospráv nevynímajúc.

Roman Matoušek

ZDROJ: MINISTERSTVO FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY